Kaukaz PDF Vytlačiť E-mail

Veľký Kaukaz (po rusky Boľšoj Kavkaz) alebo Kaukaz sú veľhory medzi Čierym a Kaspiským morom dlhé 1100 km, široké 160 km. Tvoria hranicu Ruska so zakaukazkými republikami Gruzínsko a Azerbajdžan.

Najvyšší vrch je Elbrus (5 642 m n. m.), najväčšia rieka Kura, najväčšie sídlo je Tiflis.

Tvoria ho dve rovnobežné pásma - Hlavný hrebeň a Bočný hrebeň. Delí sa na:

  • Západný Kaukaz
  • Stredný Kaukaz
  • Východný Kaukaz.

Tzv. zakaukazské kotliny ho oddeľujú od Malého Kaukazu v Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane.

Na západnej strane sa Veľký Kaukaz začína pri Tamaranskom polostrove , ktorý pri juhoruskom meste Novorossijsk oddeluje Čierne a Azovské more, na východe ho zakončuje polostrov Apšeronský s azerbajdžanskou metropolouBaku, vybiehajúci do Kaspického mora.

Veľa vrcholov v strednej časti Veľkého Kaukazu presahuje výšku 5 000 m. Najvyššou horou tohto pohoria, Kabarddsko - balkarskej republiky, Ruska a celej Europy je 5 642 m vysoký Elbrus. Ďalšími hlavnými vrcholmi sú Dych-Tau (5 203 m), potom Šchara (5 201 m), ktorá je najvyšším bodom Gruzínska a Kazbek (5 033 m). Horstvo obsahuje množstvo ľadovcov, ktoré spolu zaberajú viac ako 1 000 km², obzvlášť na severných svahoch. Najmä západná čásť pohoria, oplývajúca zrážkami (v Abcházsku miestami dosahujú ročné zrážkové úhrny 4 000 mm), je husto zalesnená.

Pásmo Kaukazu vzniklo pred zhruba 25 miliónmi rokov vzájomným tlakom eurázijskej a arabskej tektonickej platne. Celú oblasť dodnes sužujú časté zemetrasenia; Najničivejšie v roku 1988 úplne zničilo arménske mesto Spitak a zahubilo asi 25 000 ľudí.

Hlavný predelový hrebeň Veľkého Kaukazu, ktorý veľa ľudí považuje za rozhranie Európy a Ázie, predstavuje zároveň výrazný klimatický predel medzi miernym podnebným pásmom na severe a subtropickou oblasťou na juhu (napr. zima v západnom Zakaukazsku je o 7 až 8 °C teplejšia ako v Predkaukazsku).

Cez Hlavný predelový hrebeň prechádza niekoľko dôležitých komunikácií medzi Ruskom a Gruzínskom.  Gruzínska vojenská cesta  cez Krížový priesmyk (2 384 m) vedie z Vladikaukazu do Tbilisi, Zakaukazská magistrála medzi Severným a Južným Osetskom vo výške 1 200 m prechádza 3,6 km dlhým Rokským tunelom pod Rokským priesmykom, Osetská vojenská cesta cez Mamisonský priesmyk (2 829 m) spája Alagir s Kutaisi v západnom Gruzínsku, Kluchorský priesmyk (2 781 m) umožňuje prechod do strategicky dôležitého Kodorského údolia vo východnom Abcházsku a Kodorský priesmyk (2 365 m) je spojnicou medzi Dagestanom a východným Gruzínskom.

 
Home Informácie o Kaukaze Geografia